Bez svetla na konci tunela
Mnohí si určite pamätáte na záchrannú akciu z Thajska, ktorá otriasla celým svetom. Dvanásť detí z futbalového tímu The Wild Boars a ich kouč sa vybrali 23. júna 2018 preskúmať miestnu jaskyňu. Monzúnové dažde však prišli o mesiac skôr a zaplavili podzemné chodby, čo im znemožnilo návrat domov. Zostali uväznení v zime a tme bez možnosti kontaktu so zvyškom sveta. Keď sa deti nevrátili domov, príbuzní zalarmovali miestne autority. Trinásť bicyklov s batohmi a topánkami bolo nájdených pri vstupe do jaskyne Tham Luang Nang Non. Miestni jaskyniari sa pokúšali dostať k deťom, ale podmienky boli veľmi náročné. Voda bola špinavá, človek sa orientoval len pomocou hmatu a podzemné chodby boli veľmi úzke. Veliteľ záchrannej akcie povolal Thai Navy Seals, aby mu pomohli s nájdením detí a trénera. Prizval si tiež profesionálnych britských potápačov a zostavil tak najlepší tím. Dažde však neustávali a voda stúpala každým dňom. Nikto sa neodvážil potápať sa v takýchto podmienkach. Do jaskyne zaviedli potrubie, ktoré pomáhalo pumpovať vodu z podzemia. Zabezpečili tiež, aby voda nepritekala z hory do jaskyne. Milión šestotisíc litrov vody za hodinu bolo odvádzaných z jaskyne na polia pod ňou. Zničili tak úrodu mnohým farmárom. Vláda ponúkla náhradu škôd, ale farmári boli dobrosrdeční a odmietli finančnú pomoc s tým, že im viac záleží na záchrane ľudských životov ako na úrode.
Po desiatich dňoch sa potápačom podarilo nájsť živé a zdravé deti aj s trénerom. Boli hladné a uzimené, ale žili a pri pohľade na záchranárov sa im rozžiaril úsmev na tvárach. Jeden z potápačov ich povzbudil: „Believe!“ (Verte!) Nájdenie detí bol však len prvý krok na ceste k záchrane.
Upútavka na film o záchrane z jaskyne v Thajsku.
Trinásty deň sa pri nosení kyslíkových nádob stala veľmi smutná udalosť, ktorá zasiahla všetkých. Jeden z potápačov pri plavbe stratil vedomie a zomrel. Tridsaťsedemročný záchranár prišiel o svoj život a verejnosť sa kvôli tomu ešte viac začala obávať o deti uväznené v jaskyni. Ak zomrel pri plavbe profesionál, ako sa podarí podstúpiť tak náročnú plavbu deťom?
Kyslík v jaskyni klesal a predpoveď počasia na nasledujúce dni neveštila nič dobré. Záchranári museli konať rýchlo a vymyslieť nepriestrelný plán. Vzhľadom k tomu, že deti nemali žiadne skúsenosti s potápaním, zohnali im celotvárové masky, aby mohli dýchať prirodzene. Jeden z potápačov bol austrálsky doktor a anestéziológ. Vzhľadom k fyzickej a psychickej náročnosti sa záchranári zhodli, že si nemôžu dovoliť, aby deti v tme a v zime spanikárili. Boli im teda podané sedatíva, čo uľahčilo potápačom celú plavbu. Každý zo záchranárov držal dieťa pri plávaní pod sebou a v častiach, ktoré neboli zaplavené pomáhali celé tímy preniesť deti na nosidlách. Prvý deň sa im podarilo zachrániť 4 deti, druhý deň ďalšie 4 deti a ich trénera a posledný deň všetkých
.
Celá operácia od uväznenia detí v jaskyni až po ich kompletnú záchranu trvala neskutočných 18 dní. Na akcií sa podieľalo vyše desaťtisíc ľudí z celého sveta vrátane 100 potápačov, 900 policajtov a 2000 vojakov. Pomáhal, kto mohol a pred vstupom do jaskyne sa vytvoril tábor, kde sa varilo, pralo, pracovalo aj spalo. Bez pomoci celej komunity by sa deti a trénera nepodarilo zachrániť. Mladí futbalisti celý pobyt v jaskyni zvládli aj vďaka trénerovi, ktorý im rozdelil svoje jedlo a meditoval s nimi, aby im rýchlejšie ubehol čas. Nikto z rodičov nevinil zo vzniknutej situácie trénera a naopak ho nazvali hrdinom.
Kvôli pandémii koronavírusu sa tiež môžeme cítiť, ako keby sme boli uväznení v jaskyni bez svetla na konci tunela. Je však len na nás ako sa k danej situácií postavíme. V čase temnoty je dôležité si zachovať zdravý úsudok a dobrosrdečnosť k ľuďom okolo nás. Keď nevidíme východisko, tak môžeme nájsť útechu a pokoj v Božej prítomnosti. Deti boli v tme desať dní, čo sa môže zdať ako večnosť. A zrazu sa z vody ukázalo svetlo. Neviem si predstaviť ich pocity, ale na tvárach sa im zjavili úsmevy. Aj počas pandémie sa objavili momenty, ktoré autority nazvali svetlom na konci tunela. Mám však pocit, že nám chýba viera. Namiesto toho, aby sme sa tešili, že je tu riešenie na únik zo zajatia, tak nás prepadá panika a obavy. Všetci záchranári v Thajsku sa zhodli, že plaviť sa s deťmi v úzkych jaskynných priestoroch je vysoko rizikové a môže to znamenať aj stratu na životoch, ale žiaľ to bola jediná cesta. Iná neexistovala. Dnes nám odborníci hovoria spôsob ako sa dostať z tejto temnoty von aj keď je výsledok neistý. Každý spôsob prináša so sebou svoje riziká, ale žiaľ je to jediná cesta. Pokiaľ ju neskúsime, tak sa z tohto zajatia nikdy nedostaneme a ak prežijeme budeme svedkami smrti našich blízkych. V Kazateľovi sa píše, že „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu.“ Z tejto kapitoly vytrhnem pár veršov: „Je čas objímať a čas vyhýbať sa objímaniu; Je čas mlčať i čas hovoriť a je čas vojny i čas pokoja.“ Možno sme v čase, kedy by sme sa mali vyhýbať objímaniu, mlčať a žiť v pokoji. Niekedy je dobré sa postaviť za svoje práva, tak ako to ľudia urobili v 89 a niekedy je lepšie mlčať a počúvať odborníkov. Sú obdobia v našom živote, kedy je pre nás ťažké rozmýšľať mimo našej „bubliny“. Zaujímavosťou z celej záchrannej akcie je, že ten tréner s deťmi netušili, že vonku ich čakajú sanitky a vyše 10 tisícov dobrovoľníkov. Poradie v ktorom boli deti zachránené určil podľa toho, ktoré dieťa bývalo najďalej, aby mohlo prísť na bicykli domov. Nám to príde ako šialené, že takto uvažoval, ale musíme si uvedomiť, že jeho realita bola obmedzená na pár metrov štvorcových tmy a zimy. Mnohí z nás našťastie nemalo tú česť byť na covidových oddeleniach a zažiť tú celú atmosféru zo širšieho rozmeru. Žijeme v našich domoch, chodíme do práce a pokiaľ nám niekto blízky nezomrie alebo vážne neochorie, tak máme pocit, že sa nás to netýka a všetci nás opatreniami len otravujú.
Niekedy sa naopak môžeme cítiť v duchovnej temnote, kedy buď nepoznáme Boha, odmietame ho alebo máme pocit, že tu nie je. Ježiš nám však hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (Ján 8,12) Boh je naším svetlom a je pri nás aj počas našich najhorších chvíľ ako sa v Žalme 23 píše: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“ Tie deti v tej jaskyni meditovali. Nevieme akého boli vierovyznania, ale verím, že Boh tam bol s nimi a dal im pokoj do sŕdc. Ježiš v Evanjeliu podľa Marka hovorí: „ Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie Kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potápači povedali deťom nech veria, že budú zachránené. Ony o tom nepochybovali, lebo mali tú detskú vieru, ktorá nám veľakrát chýba.
„Neboj sa, len ver!“ Hovorí Ježiš. Nebojme sa toho, čo prinesie zajtrajšok, odovzdajme svoj život Bohu a On sa o nás postará. Stačí nám len veriť.
Amen.