Vďaka Otcovi
V júni sme oslávili Deň Otcov. Na rozdiel odo Dňa Matiek však nemá až takú popularitu, čo je veľká škoda, pretože aj vďaka naším otcom sme na tomto svete. Môj Tatino je veľmi výnimočný. Nie je dokonalý, ale snaží sa pre nás zabezpečiť len to najlepšie. Zažívam s ním veľa zábavy a je mi obrovskou oporou.
Keď som bola malá snívali sa mi strašidelné sny a po prebudení z nočnej mory som často hľadala útočisko v spálni mojich rodičov. Niekedy som prišla do izby aj o druhej ráno a zašepkala detským hlasom: "Tatino, Tatino nemôžem spať, môžem si k tebe ľahnúť?" Nečakajúc na odpoveď som vkĺzla pod perinu mojich rodičov a onedlho som spokojne zaspala. Oni sa naopak moc nevyspali, ale to som v tej chvíli nevnímala. Pre mňa bol dôležitý ten pocit bezpečia, ktorý mi obaja poskytli.
Ako rodina sme sa často chodili prechádzať do prírody. Moje drobné nôžky však nestíhali krokom ostatných, a tak som veľakrát potiahla Tatina za ruku a pozrela na neho so šteňacími očami: "Zoberieš ma prosím na koníka?" Znamenalo to, že si ma vysadil na svoj chrbát a niesol po zvyšok výletu. On prišiel chudák spotený ako kôň a ja som mala toľko energie, že som po príchode domov namiesto oddychu behala po byte a vymýšľala vylomeniny.
Keď som vyrástla a prihlásila sa na vysokú školu, Tatino sa podujal ísť so mnou na všetky prijímačky. Cestovali sme do Košíc a dva krát do Brna. Vždy ma objal, dal mi krížik na čelo a povedal mi, že to zvládnem. A ja som všetky skúšky úspešne spravila a dostala sa na Veterinárnu univerzitu do Brna.
Jeden víkend som prišla domov a dostala som silné zažívacie problémy. Celú noc som strávila na záchode a bola som taká vysilená, že som tam v skorých ranných hodinách odpadla. Tatino to počul, vstal z postele, zodvihol ma celú nevládnu a vyčerpanú zo zeme a preniesol ma na rukách do mojej izby. Následne mi s láskou uvaril čaj a dal mi lieky, aby sa mi uľavilo.
Dnes už som vyštudovaná veterinárka a pracujem v Anglicku. Počas voľna som prišla rodičov prekvapiť na Deň matiek a keď som odchádzala, vlak do Košíc meškal skoro 40 minút. Bolo pol piatej ráno a ja som bola zúfalá, lebo som sa bála že nestihnem lietadlo. Prišla som do spálne a jemným hláskom zobudila otca. Vysvetlila som mu situáciu a on bez okolkov vstal, obliekol sa a povedal, že ma zavezie do Košíc. Zo Žiliny táto cesta trvá takmer tri hodiny jedným smerom, ale on neváhal. Nasadli sme do auta a nepočula som od neho ani jednu sťažnosť, že musí šoférovať, nič mi nevyčítal a dokonca sme si dali spolu na letisku raňajky.
Prvého júla ma ten istý Tatino doviedol k oltáru, kde sme si so svojím milým povedali svoje „áno“. Odovzdal ma do starostlivosti môjho manžela, ale navždy si otca budem pamätať ako muža, ktorý ma miloval ako prvý a aj vďaka nemu bol náš významný deň ešte čarovnejší.
Takýchto momentov som zažila nespočetné množstvo a práve tie z môjho Tatina robia výnimočného človeka. Som veľmi vďačná za to, že ho mám. Neviem akého otca máte vy a či ho vôbec poznáte. Verte však, že každý z nás má skvelého Otca, ktorý je v nebesiach a ktorý sa o nás stará. Na rozdiel od pozemského je dokonalý a je pri nás vždy, keď ho potrebujeme, ale aj vtedy keď na Neho zabúdame. Ako dobrý Otec načúva nášmu jemnému hlásku, keď na neho voláme: "Otče, Otče...". Či je deň alebo noc, On je prítomný.
"Vari je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada, keď ho prosí o rybu? Alebo mu podá škorpióna, keď si pýta vajce? Keď teda vy ... viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Lukáš 11,11
Venujme preto v tieto dni vďaku nielen nášmu pozemskému otcovi, ale hlavne tomu, ktorý je v nebesiach - nášmu Stvoriteľovi.
"Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť." Žalm 118,1
Amen