Hriech ako Choroba
V kázni zo žilinského zboru Za kostolom sa hosťujúci kazateľ Bedřich Smola opýtal, či hriech považujeme za zločin alebo chorobu. Väčšina ľudí odpovedala, že hriech považujú za zločin, ale je to skutočne také čierno-biele? Ježiš v Biblii hovorí „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“ a keď zomieral na kríži, tak ľudí, čo ho ukrižovali ospravedlňuje pred Bohom so slovami „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
Môj Tatino má kamaráta z gymnázia, ktorý vyštudoval vysokú školu s titulom inžinier. Neskôr však podľahol alkoholu, stratil prácu, prišiel o bývanie a skončil ako bezdomovec na ulici. Dňom i nocou sa potuloval po Prahe a žobraním si zarábal na krabicové víno. Zimy sú pre bezdomovcov najťažšie a jedného dňa ho okoloidúci našli bezvládne ležať na zemi. Zavolali záchranku a tá ho odviezla do nemocnice s ťažkým zápalom pľúc. Museli ho zbaviť aj vší a svrabu, keďže ľudia bez domova majú obmedzený prístup k základnej hygiene. V nemocnici mu zakázali piť a to bolo pre neho najťažšie. Ihneď sa u neho prejavili silné abstinenčné príznaky. Nemal však na výber a po pár ťažkých dňoch sa mu uľavilo. V Prahe si ho však nechceli nechať, a tak ho previezli do doliečovacieho ústavu do Třince odkiaľ pochádzal. V sanatóriu však po vyliečení nemohol zostať a tým pádom sa vynorila otázka, kde poputujú jeho ďalšie kroky. Bývanie ani peniaze nemal, ale na ulicu sa mu už nechcelo. Otec mu s jeho druhým kamarátom vybavili ubytovanie v stredisku Oáza Nebory, ktoré zastrešuje Slezská Diakonie. Z bezdomovca sa zrazu stal kuchár pre ľudí s podobným osudom v teplom dome bez nutnosti žobrať. Otcov kamarát začal slúžiť na kresťanských akciách, uveril v Boha a dal sa aj pokrstiť. V Oáze sa mu veľmi darilo, ale ani tam žiaľ nemohol zostať večne. Stredisko je totiž len akási prestupná stanica pre ľudí bez domova na ceste za normálnym životom. Našiel si teda prácu na salaši v Hrčave, kde sa staral o ovečky. S otcom chodil na výlety, Silvestrovské oslavy a znova dostal chuť do života. Chvíľu ho to bavilo, ale na statku je život ťažký a často samotársky. A keď je človek sám, tak sa mu ľahko vracia do starých koľají. Kamarát tak znovu prepadol alkoholizmu. V jeho živote nastal kolobeh pitia, zápasenia o živobytie, vytriezvenia v Oáze, hľadania si práce a následného pitia. Pre môjho otca to bolo veľmi frustrujúce, lebo v momente, keď si už myslel, že vyhrali boj s alkoholom, tak sa mu kamarát prestal ozývať a to už bolo jasným znamením, že sa niečo deje.
Našťastie má náš kamarát momentálne dobré obdobie, má ubytovanie, prácu a dúfame, že aj ďaleko od alkoholu.
V tomto momente by som sa Vás chcela znova opýtať Bedřichovu otázku. „Je hriech zločin alebo choroba?“ Je alkoholizmus zločin? Patrí takýto človek do cirkvi? Nemáme niekedy mylnú predstavu o tom, že v kostole by mali byť len dokonalí ľudia, ktorí už sú zbavení bremena hriechu a tí „nenapraviteľní“ si nezaslúžia byť v spoločenstve? S našim kamarátom sa to ťahá už roky a keď sa po čase vrátil do Oázy, tak ho nikto nevyhodil. Nepovedali mu, že vieš čo ty už si tu raz bol, dali sme ti šancu, zlyhal si a už nemáme pre teba miesto. Naopak ho prijali a znovu mu poskytli strechu nad hlavou. Jeden americký teológ vo svojej knihe píše: „Cirkev je nemocnica, kde nikto nie je úplne zdravý a hrozí mu recidíva.“ Každému z nás hrozí, že sa dostaneme do situácie, kedy nebudeme schopní robiť správne rozhodnutia.
Keď sa môj ujo rozviedol, tak mu kňaz zakázal chodiť k Večeri Pánovej. Znamená to teda, že by mali k Bohu pristupovať len dokonalí ľudia? Nie! Naopak Ježiš stoluje s hriešnikmi, rozpráva sa s cudzoložnicami, lieči a dáva rozhrešenie chorým, odpúšťa mýtnikom a jeho najbližší učeníci sú obyčajní ľudia, ktorí zaspali, keď ich Ježiš potreboval a rozutekali sa, keď si po neho prišli vojaci.
Nesúďme ľudí, keď sa topia v hriechu a neodopierajme im našu pomoc, keď nás potrebujú aj keď je to x-tý krát.
„Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz? Ježiš odpovedal: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ Matúš 18,21-22
Boh je k nám milosrdný a odpúšťa nám aj keď hrešíme každým dňom. Buďme aj my trpezliví k ľuďom, ktorí zápasia s rôznymi problémami, aj keď sa nám to môže zdať frustrujúce. Modlime sa za nich, keď strácame vieru a vytrvajme.
„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe? Kráľ im odpovie: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Matúš 25, 35-40
Amen
Kázeň od Bedřicha Smolu nájdete tu: